Publications

Tento súbor textov za žiadnych okolností nemá ambíciu vyčerpať prípadovými štúdiami celé spektrum problémov hierarchie súčasného umenia. Nasledujúce kapitoly nie sú ani prehľadom alternatívnych dejín umenia, tých máme našťastie vďaka množstvu aktuálnych revízií a neustálej snahe o hľadanie nových kontextov dostatok. Pri tak divergentných prúdoch umeleckej historiografie musia byť recipované aj pozície kvalitatívne rozdielne. Analýza, komparácia a kontextualizácia rôznorodého materiálu je nutná, inak by totiž naša vedná disciplína bola odstrihnutá od reálnej produkcie, distribúcie a recepcie toho, čo nazývame umením. Významovo konštitutívnym faktorom umeleckého znaku, minimálne tak nás učí semiotika, je totiž komplexita spoločenských javov v konkrétnom čase a priestore, teda aj toho „vysokého“ aj „nízkeho“. V nasledujúcich výberových kapitolách bude prípadovo načrtnuté, v čom aspoň parciálne spočívajú „závislosti“ našej „nezávislej“ scény a či je možné aj v roku 2020 hovoriť o akejsi umeleckej maniere a jej protiprúdoch.

https://www.academia.edu/180628083/N_A_V_Z_D_O_R_Y_Sond%C3%A1%C5%BE_nez%C3%A1vislej_v%C3%BDtvarnej_kult%C3%BAry_na_Slovensku_Rozbory_a_rozhovory

RECENZIE:

Mohlo by sa zdať, že máme pred sebou dnes celkom často vydávaný žáner: výber autorských textov za určité obdobie. Ale nie je to celkom tak. Miroslav Haľák má ambíciu v každom svojom texte aj v jeho úvode povedať niečo navyše. Ono navyše je aj v tom, že Haľák si vyberá výtvarníkov a výtvarníčky, ktoré nepodľahli a nepodliehajú zvodom okiadzaných prúdov a smerov v slovenskom výtvarnom umení: verzie abstrakcie, konceptuálne umenie, postmoderná maľba a umenie akcie. Tieto privilegované smery nazýva Haľák manierou a rovnakou manierou by sme mohli označiť aj fakt, že nielen začínajúci historici a historičky umenia, ale aj ich starší súputníci a súputníčky, v snahe vyhnúť sa problémom ignorácie, sa venujú práve tejto maniere a táto zdvojená maniera ovláda dejepis slovenského súčasného výtvarného umenia. V tomto zmysle sú Haľákove texty programové a majú povahu nealternatívnej alternatívy, alebo „divnej“ súčasnosti a zaradenosti. Je pochopiteľné, že na pomenúvanie takýchto pozícií často chýbajú slová a pojmy a Haľák ich vynachádza: prejav Roberta Bielika označuje ako existenciálny realizmus, alebo v prípade obrazových prostredí Doroty Sadovskej píše o participatívnej telesnosti a podobne. Alebo sa ich pokúša sokratovsky získať v rozhovoroch. Ale Haľákov jazyk je aj dostatočne tradičný, je erudovaným a rozhľadeným historikom umenia a skúseným kurátorom a jeho miniexkurzy do dejín umenia sú inšpiratívne a akríbiu v dejinách zvolenej tvorivej disciplíny oceňuje aj u vybratých umelcov a umelkýň.

Prof. PhDr. Marian Zervan, PhD.

Súbor textov renomovaného výtvarného teoretika a kurátora Miroslava Haľáka, predložený v podobe odbornej knižnej publikácie, predstavuje po každej stránke veľmi cenný príspevok do diskurzu o povahe, vývojových tendenciách a v nejednom prípade pálčivých problémoch našej súčasnej nezávislej výtvarnej scény. Ide doslovne o heuristicky „investigatívnu“ sondáž pohyblivého terénu, vrstiev a podloží umeleckého priestoru vizuálnych médií, a to v rôznych kultúrno-spoločenských súradniciach a reáliách na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia. Hneď v úvode ma zaujala téza „oslobodenia subjektu“, paradigmatickej zmeny vnímania autorstva ako výsledku vnútorne nezávislého, slobodného indivídua, ale aj jeho oprávnenosti a legitimity (hoci tento nárok sa zrodil už v 19. storočí). Imperatív vnútornej tvorivej slobody však v každej epistéme tej ktorej doby, či epochy nadobúda iný charakter, majúci podobu dramatického zápasu. Kolega Haľák si všíma tieto súvislosti v konkrétnych príbehoch tvorby vybratých umelcov, ku ktorým ho viaže práve dialogický vzťah kurátora ich výstav a verejných prezentácií. V publikácii sa však plnokrvne premieta nielen jeho bohatá dlhoročná skúsenosť, ale aj videnie výtvarného semiotika, umne a podnetne interpretujúceho špecifiká poetiky toho ktorého autora. Práve táto skryto, či zjavne priznaná kunsthistoricko-semiotická optika mu umožňuje v jeho hĺbkových sondách postihnúť súvislosti, ktoré by inému unikali, tie jatrivo existenciálne predovšetkým.

Prof. PhDr. Július Fuják, PhD.